Svätyňa Božieho milosrdenstva v Krakove-Łagiewnikach

Informácie o pútnickom mieste

V najstarších budovách svätyne sa nachádza kaplnka so zázračným obrazom milosrdného Ježiša a hrob svätej Faustíny Kowalskej, apoštolky Božieho milosrdenstva.

Kaplnka pochádza z konca 19. storočia a je fundáciou kniežaťa Alexandra Lubomirského. V roku 1968 ju vtedajší krakovský metropolita kardinál Karol Wojtyła zaradil do zoznamu svätýň krakovskej arcidiecézy. Dekrét o zriadení diecéznej svätyne vydal 1. novembra 1992 krakovský metropolita kardinál Franciszek Macharski. V dokumente sa píše: „Vzhľadom na živo sa rozvíjajúci kult Božieho milosrdenstva v Krakove-Łagiewnikoch ustanovujem tamojšiu existujúcu kaplnku sestier Panny Márie Milosrdenstva, pod povolaním svätého Jozefa, za svätyňu Božieho milosrdenstva. Nech tento akt zvýši zbožnosť Božieho ľudu, ktorý tam na príhovor Božej služobnice sestry Faustíny Kowalskej v predvečer jej blahorečenia prosí o obrátenie a odpustenie.“

V kaplnke naľavo od hlavného oltára sa nachádza hrob sestry Faustíny Kowalskej (1905-1938), apoštolky Božieho milosrdenstva, ktorá v krakovskom kláštore strávila viac ako päť rokov. Tu strávila časť svojho rehoľného postulátu, dva roky noviciátu a posledné roky svojho života; tu pracovala, modlila sa a prežívala mystické stretnutia s obyvateľmi neba, najčastejšie s Kristom a Matkou Božou. Od decembra 1936 do septembra 1938 sa sestra Faustyna dvakrát liečila v nemocnici v krakovskom Prądniku, pretože lekári jej diagnostikovali tuberkulózu. Zomrela 5. októbra 1938 o 22.45 h v kláštore Kongregácie v Krakove-Lagiewnikoch a pochovaná bola na cintoríne Kongregácie v Łagiewnikoch. Po začatí informačného procesu o blahorečení sekretárky Božieho milosrdenstva v Krakovskej arcidiecéze boli jej relikvie prenesené do kláštornej kaplnky – 25. novembra 1966.

18. apríla 1993 Ján Pavol II. vyhlásil sestru Faustínu za blahoslavenú a 30. apríla 2000 bola táto poľská rehoľníčka v Ríme kanonizovaná. Rakva s relikviami sestry Faustíny odpočíva pod oltárom s milosrdným obrazom Milosrdného Ježiša.

Sestra Faustína bola požiadaná samotným Pánom Ježišom, aby vytvorila obraz počas zjavenia v Plocku 22. februára 1931. Vo svojom „Denníku“ to opísala takto: „Večer, keď som bola vo svojej cele, som videla Pána Ježiša oblečeného v bielom rúchu. Jednu ruku mal zdvihnutú na požehnanie a druhou sa dotýkal rúcha na svojich prsiach. Z nakloneného rúcha na jeho hrudi vychádzali dva veľké lúče, jeden červený a druhý bledý. (…) Po chvíli mi Ježiš povedal: ,,Ja som si to myslela: „Nakresli obrázok podľa kresby, ktorú vidíš, a povedz: ‚Ježišu, verím v teba. Chcem, aby sa tento obraz uctieval najprv v tvojej kaplnke a potom na celom svete'“ (Sk 47).

Obraz v kaplnke namaľoval krakovský maliar Adolf Hyla (1897-1965) ako votívny dar za obranu v ohrození počas druhej svetovej vojny a za udelené milosti. Súčasný obraz bol dokončený 15. apríla 1944 a o deň neskôr ho posvätil P. Jozef Andráš SJ, spovedník a duchovný vodca sestry Faustíny.

Vedľa obrazu a na bočných stenách sú vitríny s votívnymi darmi mnohých veriacich, ktorí sú vďační za prijaté milosti. Malá časť relikvií sestry Faustíny je umiestnená aj v bielom mramorovom kľačiaku pred oltárom. Na hlavnom oltári kaplnky sa nachádza socha Panny Márie Milosrdenstva, patrónky kongregácie. Naľavo je socha svätého Stanislava Kostku – patróna veriacej mládeže a napravo je svätá Mária Magdaléna, patrónka kajúcnikov. Napravo od hlavného oltára je oltárny obraz s obrazom patróna kaplnky, svätého Jozefa s dieťaťom. Na stene oddeľujúcej presbytérium od lode možno obdivovať fresku Boha Otca obklopeného štyrmi anjelmi.

Turistické atrakcie v okolí

Bazilika Božieho milosrdenstva – v blízkosti starého kláštora sa týči výrazná silueta Baziliky Božieho milosrdenstva. Miesto na jej výstavbu posvätil v roku 1999 kardinál Franciszek Macharski a o necelé tri roky neskôr – 17. augusta 2002 – Svätý Otec Ján Pavol II. počas svojej poslednej púte do vlasti posvätil svätyňu v Łagiewnikoch a zveril ju svetu Božieho milosrdenstva.

Bazilika bola postavená podľa projektu Witolda Cęckiewicza v rokoch 1999-2002. Pred vstupom do baziliky bola počas Roka milosrdenstva – 13. decembra 2015 – slávnostne otvorená Brána milosrdenstva, na ktorej sú v poľštine a angličtine napísané skutky milosrdenstva na tele a na duchu.

Hneď po vstupe do kostola si ľahko všimnete, že jeho tvar pripomína loď a evokuje modernú „archu zmluvy“, v ktorej nájdu spásu všetci, ktorí dúfajú v Božie milosrdenstvo. V presbytériu, za veľkým kamenným oltárom, sa nachádza svätostánok v tvare zemegule s načrtnutými kontinentmi, obklopený kríkom zmietaným silným vetrom, ktorý symbolizuje moderný svet a človeka zmietaného rôznymi prúdmi. V tomto kríku nad svätostánkom je obraz Milosrdného Ježiša, ktorý namaľoval Jan Chrząszcz a na ktorom sú jasne viditeľné obrysy kontinentov. Vedľa neho sú obrazy apoštolov milosrdenstva: svätej sestry Faustíny a svätého Jána Pavla II. od Teresy Śliwky-Moskal.

Usporiadanie dreveného stropu a mramorovej podlahy, ktorých prvky sú usporiadané do tvaru lúčov vychádzajúcich z kňazského kostola, odkazuje na lúče z obrazu Milosrdného Ježiša. Napravo od oltára je umiestnený Akt zasvätenia sveta Božiemu milosrdenstvu, ktorý v bazilike vykonal Svätý Otec Ján Pavol II. 17. augusta 2002. Po oboch stranách oltára sú umiestnené votívne dary za prijaté milosti. Na verande baziliky sú umiestnené pamätné tabule pripomínajúce návštevu Svätého Otca Jána Pavla II. v Łagiewnikoch a posvätenie baziliky, ako aj púť pápeža Benedikta XVI (27. mája 2006) a pápeža Františka (30. júla 2016). Základný kameň Golgoty je viditeľný na druhej strane. Posvätil ho pápež Ján Pavol II. 7. júna 1997 v Łagiewnikoch. Dňa 13. apríla 2002 ho tu položil kardinál Franciszek Macharski.

V Bazilike Božieho milosrdenstva sa nachádza najväčšia vitráž v Krakove – nad chórom – s plochou 148 m2. Zobrazuje obrovské slnko so svietiacim krížom v pozadí – symbol viery a najvýrečnejšie znamenie Božieho milosrdenstva. Pod čiarou horizontu je more, ktoré farebne zodpovedá bočným vitrážam v bazilike, ktoré majú vytvárať dojem, že vystupujú z morských hlbín. Viac na https://www.misericordia.eu/pl/Bazylika-Bozego-Milosierdzia/ .

Vyhliadková veža – pri východe z baziliky sa na ľavej strane nachádza 77 metrov vysoká veža (v takom veku bol pápež Ján Pavol II., keď podpísal projekt výstavby novej svätyne) zakončená krížom. Výťahom alebo po schodoch (315 schodov) sa dostanete do výšky 46 metrov, kde sa nachádza vyhliadková plošina, z ktorej môžete vidieť panorámu Krakova a jeho okolia a za jasného počasia aj Tatry.

Nad vchodom do veže sa nachádza socha Svätého Otca Jána Pavla II., ktorá znázorňuje pápeža s holubicou, pútnika pokoja, ktorý prináša svetu dar posolstva milosrdenstva. Bola odhalená pri príležitosti púte pápeža Benedikta XVI. do Łagiewnika v roku 2006. Veža je otvorená od 10.00 do 18.00 h.

Centrum Jána Pavla II. „Nebojte sa!“ – v krakovskom Bielom mori sa nachádza na mieste bývalej továrne Solvay, neďaleko miesta, kde počas druhej svetovej vojny pracoval mladý robotník Karol Wojtyla. Práve vtedy sa zrodilo povolanie poľského pápeža ku kňazstvu a vstúpil do tajného teologického seminára. Centrum bolo založené 2. januára 2006 v Krakove kardinálom Stanislawom Dziwiszom ako votívny dar veriacich za pontifikát Svätého Otca. Je to jeho symbolický pozemský domov. Unikátny architektonický komplex, postavený podľa návrhu inžiniera Andrzeja Mikulského, pozostáva z: Sanktuária svätého Jána Pavla II. veľkého, Múzea svätého Jána Pavla II. veľkého, Inštitútu Jána Pavla II. pre medzikultúrny dialóg, Konferenčného centra, Fatimskej veže, Pútnického domu a tiež z obnovených zelených plôch.

V srdci tohto miesta sa nachádza svätyňa svätého Jána Pavla II. Veľké, miesto modlitby, zázrakov, poklony pred duchovným odkazom svätca, pred jeho inšpiratívnym odkazom (https://cjanpawel2.pl/ ).

Centrum Krakova – t. j. hrad Wawel, Trhové námestie a Kostol Panny Márie. Cesta električkou z pútnického miesta Lagievniky trvá približne 20 minút. Počas pobytu v centre Krakova môžete navštíviť množstvo kostolov, múzeí, divadiel, židovskú štvrť Kazimierz a ďalšie miesta dôležité pre poľskú históriu a kultúrne dedičstvo.

Ďalšie turistické atrakcie v okolí pútnického miesta nájdete na webovej stránke Malopoľského turistického informačného systému: https://visitmalopolska.pl/.