Národná svätyňa Panny Márie Fatimskej Zakopané - Krzeptówki

Informácie o pútnickom mieste

Svätyňa Panny Márie Fatimskej sa nachádza asi 2,5 km juhozápadne od Zakopaného na ulici Krzeptówki. Je to najvýznamnejšie centrum úcty k Panne Márii Fatimskej a jedna z najstarších (po Ture Śląskej) fatimských svätýň v Poľsku. Podľa údajov na toto miesto putuje viac ako milión ľudí z viac ako 50 krajín sveta.

Pastoračnú starostlivosť o svätyňu vykonávajú otcovia pallotíni, ktorí sú šíriteľmi a misionármi kultu Panny Márie Fatimskej v Poľsku od roku 1946. Prví pallotíni prišli do Zakopaného v auguste 1950, keď hľadali miesto pre rekolekčný dom pre seminaristov a pallotínskych misionárov. Vybrané miesto na okraji Zakopaného bolo v tom čase veľmi chudobné. Nachádzalo sa tu len niekoľko starých historických domov. V roku 1951 bol v Krzeptówkach postavený dom a kaplnka zasvätené Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktoré 11. októbra 1959 posvätil arcibiskup Eugeniusz Baziak. V kaplnke sa pôvodne nachádzal obraz zobrazujúci fatimské zjavenie Panny Márie trom pastierikom – Jacinte a Františkovi Marto a Lucii do Santos.

Hlavnou budovou svätyne v Krzeptówkach je Kostol Panny Márie Fatimskej. Kostol je votívnym poďakovaním za záchranu života Svätého Otca Jána Pavla II. 13. mája 1981. V tento dramatický deň v dejinách Cirkvi po mariánskej výzve vtedajší farár P. Miroslaw Drozdek vyhlásil: „Ak Panna Mária Fatimská zachráni život Svätého Otca, postavíme tu kostol, ktorý bude naším poďakovaním a symbolom víťazstva Panny Márie Fatimskej.“ Výstavba kostola sa začala v roku 1987. Dňa 13. mája 1990 krakovský metropolita kardinál Franciszek Macharski položil základný kameň kostola – čiastočný kameň z hrobu svätého Petra v Ríme a kameň z miesta prvého zjavenia Panny Márie vo Fatime. Do základov kostola bol umiestnený aj ruženec darovaný Jánom Pavlom II. a fotografia poľského pápeža. Kostol v Krzeptówkach navrhol Ing. arch. Stanisław Tylka zo Zakopaného, pričom interiér kostola bol vybudovaný podľa koncepcie vtedajšieho správcu svätyne, otca Miroslawa Drozdeka. Kostol posvätil kardinál Franciszek Macharski 13. mája 1992.

Najvýznamnejšou udalosťou v histórii Svätyne Panny Márie Fatimskej v Krzeptówkach bola návšteva Jána Pavla II. 7. júna 1997. Svätý Otec celebroval vo svätyni svätú omšu a posvätil kostol. Pápež vo svojej homílii zdôraznil význam tejto svätyne pre neho slovami: ,,Pápež je pre mňa veľmi dôležitý: „Drahí bratia a sestry! Vaša svätyňa v Krzeptówkach je mi zvlášť blízka a drahá. Tam si uctievate Pannu Máriu Fatimskú v jej soche. História tejto svätyne je spojená aj s udalosťou, ktorá sa odohrala 13. mája 1981 na Svätopeterskom námestí. Vtedy som zažil smrteľné ohrozenie svojho života a utrpenie a zároveň veľké Božie milosrdenstvo. Na príhovor Panny Márie Fatimskej bol môj život obnovený.“

Klenba kostola odkazuje na pápežskú tiaru, zatiaľ čo svätostánok je zobrazený v podobe monštrancie. Nad svätostánkom je socha Panny Márie, ktorá „bdie“ nad Najsvätejšou sviatosťou. Vo svätyni si pozornosť zaslúži aj pápežský trón, z ktorého Svätý Otec Ján Pavol II. predsedal liturgii posvätenia svätyne, ako aj vitráže zobrazujúce históriu zjavení Panny Márie vo Fatime v roku 1917 a vzťah fatimskej svätyne a svätyne v Krzeptowkach k svätému Jánovi Pavlovi II. Svätyňa Panny Márie Fatimskej v Krzeptówkach v Zakopanom je v súčasnosti najvýznamnejším centrom úcty Panny Márie Fatimskej v Poľsku.

O význame tohto centra svedčí skutočnosť, že si ho Konferencia biskupov Poľska vybrala za miesto obnovy aktu zasvätenia Poľska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Slávnosť sa konala 6. júna 2017, v deň 100. výročia zjavenia Panny Márie vo Fatime, a zúčastnili sa na nej poľský prezident Andrzej Duda, premiérka Beata Szydło, arcibiskup Stanisław Gądecki – predseda Poľskej biskupskej konferencie, kardináli, biskupi, duchovní a veriaci z mnohých častí Poľska. V pastoračnom programe svätyne sú najdôležitejšie fatimské slávnosti a fatimské vigílie, ktoré pripomínajú zjavenia Panny Márie vo Fatime, ako aj pobožnosti slávené v prvé soboty v mesiaci. Na každom z týchto modlitebných stretnutí sa zúčastňuje niekoľko stoviek až niekoľko tisíc veriacich.

Uznesením Konferencie biskupov Poľska zo 14. marca 2018 bola svätyňa v Zakopanom v Krzeptówkach vyhlásená za Národnú svätyňu Panny Márie Fatimskej. Uznesenie v tejto veci odovzdal predseda Konferencie biskupov Poľska arcibiskup Stanisław Gądecki správcovi svätyne P. Marianovi Muchovi a provinciálovi predstavenému otcov pallotínov P. Zenonovi Hanasovi na sekretariáte KEP vo Varšave 28. marca 2018.

Turistické atrakcie v okolí

Pápežský oltár v parku – v zadnej časti svätyne je oltár, pri ktorom Svätý Otec Ján Pavol II. celebroval svätú omšu v predvečer svojej návštevy svätyne. Má nám pripomínať veľkolepú liturgiu pod Veľkým kríkom a pápežove slová počas nej: „Kristus je naplnením Božieho plánu vykupiteľskej lásky. Na základe tohto plánu má človek prístup k Bohu nielen ako stvorenie k svojmu Stvoriteľovi, ale ako dieťa k Otcovi. Kresťanstvo znamená nové stvorenie, nový život – život v Kristovi, vďaka ktorému môže človek volať Otca: „Abba – môj Otec, náš Otec.“ Celý park je miestom zasväteným modlitbe a kontemplácii mariánskej cesty, po ktorej Svätý Otec denne kráča. Pútnici kráčajúci po ceste smerom k pápežskému oltáru stretávajú po ceste mariánske znaky spirituality Jána Pavla II: jeho milované sochy a mariánske obrazy. Medzi malými kaplnkami sa nachádzajú Panna Mária z Ludźmiera, Kalwaria Zebrzydowska, Wadowice a pápežova milovaná Panna Mária Guadalupská – cieľ jeho prvej pápežskej púte v januári 1979. Internetová stránka: https://smbf.pl/sanktuarium-narodowe/swiete-miejsca-w-sanktuarium/ .

Kostol Svätej rodiny – nachádza sa na malom kopci. Je obohnaný kovovým plotom s kamennými stĺpmi, v ktorom sa nachádza 14 kaplniek – krížových ciest – a Grotta Panny Márie Lurdskej. Kostol je kamenný (pieskovec a vápenec), orientovaný na os východ – západ, trojloďový, s užším presbytériom uzavretým polkruhom, so štvorbokou vežou v prednej časti, s kruhovými komunikačnými vežami dosahujúcimi výšku strechy. Bočné lode lemujú symetrické trojuholníkové kaplnky Panny Márie Ružencovej (č. 1) na severe a Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na juhu. Po oboch stranách presbytéria, tiež symetrického, sú obdĺžnikové prístavby – kaplnka svätého Jána Krstiteľa na severe a sakristia na juhu. Loď a presbytérium majú krížové klenby. Steny lode sú pokryté polychrómiou na tému „Osem blahoslavenstiev“ vo vrchárskom štýle. Je vyhotovená v jasných farbách a zobrazuje okrem iného postavy svätého Františka, grófa Władysława Zamoyského, svätého brata Alberta, otca Józefa Stolarczyka. Strecha nad loďou a presbytériom je jednoplášťová, sedlová, strecha nad bočnými uličkami je kazateľnicová. Kostol je v neogotickom slohu s úzkymi oknami v novorománskom štýle s vitrážami podľa návrhu Stanisława Witkiewicza, ktoré sú z vonkajšej strany chránené mrežami s vyobrazením 15 tajomstiev ruženca. Autorom architektonického návrhu kostola bol Józef Pius Dziekoński v roku 1876. Stavbu kostola začal 12. augusta 1877 P. Józef Stolarczyk, prvý farár v Zakopanom. Kostol bol dokončený v roku 1896 za druhého farára P. Kazimierza Kaszelewského (ktorý 19. 8. 1901r. postavil aj kríž na Giewonte s fakľami), posvätený 16. septembra 1899 krakovským biskupom Jánom Puzynom. Internetová stránka: https://swrodzina.net/sanktuarium/ .

Cintorín Pęksowy Brzyzek – táto historická nekropola, ktorá sa nachádza v blízkosti dolnej ulice Krupówki, je nepochybne jednou z najvýznamnejších pamiatok v Zakopanom. Atmosférický Starý cintorín na Peksowym Brzyzeku je duchovným centrom mesta a popri varšavskom cintoríne Powązek je jedným z najvýznamnejších poľských cintorínov. Práve tu odpočívajú hroby ľudí, bez ktorých by Zakopané bolo len chudobnou dedinou stratenou na úpätí Tatier.

Na bráne, ktorá vedie na cintorín, je pamätná tabuľa s nápisom „Vlast je zem a hroby. Národy, ktoré strácajú svoju pamäť, strácajú svoj život“. Na druhej strane je oznam, že cintorín je pamiatkovo chránený. Je tu aj zoznam osôb, ktoré sú tatranskými kuriérmi.

Pôvodne obyčajný dedinský cintorín, kde sa pochovávali obyvatelia Zakopaného, sa stal výnimočným miestom v roku 1889, keď tu bol na vlastnú žiadosť pochovaný Dr. Tytus Chałubiński. V súčasnosti sa v Pęksowym Brzyzeku nachádza približne 250 hrobov. Veľkú časť z nich tvoria hroby ľudí, ktorí milovali Tatry a Zakopané a zaslúžili sa o rozvoj tohto regiónu, a niektoré sú hroby rodín horalov. Každý z hrobov je vlastne jedinečným umeleckým dielom, vyrobeným z kameňa, dreva alebo kovu. Uvidíte tu hroby nedbalo usporiadané ako na dedinskom cintoríne.

Na malej ploche sa nachádzajú hroby významných osobností, bez ktorých by Zakopané v súčasnej podobe neexistovalo, ako napríklad Jan Krzeptowski Sabala, Dr. Tyrus Chałubiński, Kornel Makuszyński, Kazimierz Przerwa Tetmajer, otec Józef Stolarczyk, Stanisław Witkiewicz, Stanisław Marusarze. Sú tu pochovaní horskí vodcovia a kuriéri Tatier, horolezci, básnici a spisovatelia, lekári a umelci a mnohí ďalší.

Vila pod Jedlami – Kozinci je najkrajším príkladom zakopanského štýlu Stanisława Witkiewicza a jednou z najväčších pamiatok drevenej architektúry v Poľsku. Dom je majetkom rodiny Pawlikovských, ktorá sa významne zaslúžila o poľskú výtvarnú kultúru, ochranu tatranskej prírody a Zakopaného. Dom dal v roku 1897 postaviť Jan Gwalbert Pawlikowski z Mediky v krátkom čase, len za 9 mesiacov, stavitelia zo Zakopaného pod vedením Wojciecha Roja (Raja).

Budovu si môžete pozrieť len zvonku a obzvlášť pôsobivo vyzerá zo strany Antałówka. Dom na štvormetrovom sokli s otvorenou verandou orientovanou na Tatry zaujme svojimi proporciami a tvarom – je to nepochybne vrcholný počin zakopanského štýlu. V záhrade okolo domu sa nachádza drevená studňa, ktorú tiež navrhol Stanislaw Witkiewicz, tvarom podobná kaplnke alebo kostolnej zvonici. Interiér vily tiež navrhol Witkiewicz – od kľučiek až po kachle nesie všetky prvky vrchárskej ornamentiky. Časť nábytku v dome vyrobil Wojciech Brzega, známy sochár zo Zakopaného.

Vila Koliba – prvý dom v zakopanskom štýle postavený v roku 1892 pre ukrajinského statkára Zygmunta Gnatowského. Dom postavili horolezci Jozef Kspruś-Stoch a Maciej Gąsienice-Józkowy. Pôvodne malá budova bola v roku 1903 doplnená o západné krídlo, ktoré úplne zmenilo jej proporcie. Dnes v dome sídli Múzeum štýlu Stanisława Witkiewicza v Zakopanom, pobočka Tatranského múzea. V interiéri je zhromaždených mnoho predmetov a etnografických exponátov Stanisława Witkiewicza. Pavilóny vytvoril významný zakopanský umelec-sochár Wojciech Brzega.

Autorom sochy Jana Krzeptowského-Sabały, ktorú môžete vidieť vonku na verande, je významný umelec zo Zakopaného Michał Gąsienica-Szostak. Kolibu v minulosti navštívilo mnoho významných hostí vrátane Heleny Modrzejewskej a Jana Kasprowicza. V posledných rokoch prešla Koliba rozsiahlou rekonštrukciou a na niektorých miestach aj prestavbou.

Kaplnka Jaszczurówka – navrhol ju Stanisław Witkiewicz, je postavená v zakopanskom štýle a považuje sa za jedno z kľúčových diel tohto štýlu. Kaplnku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho založili v roku 1903 synovia Adama Uznańského po jeho smrti. Výstavba sa začala v roku 1904 a kaplnka bola vysvätená v roku 1907. Tento jeden z najmenších kostolov v Zakopanom bol postavený zo smrekového dreva bez použitia klincov. Teleso kaplnky s vysokým základom je krásne začlenené do okolia, celok pokrýva sedlová strecha pokrytá šindľom, ktorej dominuje charakteristická vežička so zvonicou. Nad vchodom sa pod malým baldachýnom nachádza drevená socha Bolestného Krista, dielo Jozefa Jánoša z Dębna. Pozoruhodné v kostole sú vstupné dvere a dvere do sakristie, bohato zdobené rezbárskymi technikami a kolkovaním a kovaním.

Interiér kaplnky zaujme návštevníkov aj horalským umením. Vašu pozornosť upúta výzdoba, majstrovstvo sôch a ornamentov. Mimoriadne zaujímavý a originálny hlavný oltár pripomína horársku chalupu, po stranách sú krásne vitráže: vľavo Panna Mária Ostrobramská so znakom Litvy, vpravo Panna Mária Čenstochovská s korunovaným orlom. Autorom oltára a vitráží je Stanislaw Witkiewicz. Všimnite si masívne dubové svietniky zavesené v kaplnke.

Viac turistických atrakcií Zakopaného nájdete tu:

https://www.zakopane.pl/strefa-turystyczna/turystyka/atrakcje-turystyczne

https://zakoatrakcje.pl/