Svatá Hora, Příbram

Informácie o pútnickom mieste

Svätá hora je jedným z typických barokových pútnických miest, ktoré sa tešili stáročnej obľube od baroka až do nástupu komunizmu v Československu. Pôvodne to bola len kaplnka, ktorú podľa legendy založil v 13. storočí rytier z rodu Malovcov ako poďakovanie Panne Márii za vyslyšanie jeho modlitieb, keď ho ochránila pred prenasledujúcimi zbojníkmi. Najstarší známy plán Svätej Hory z obdobia okolo roku 1658 zobrazuje centrálnu svätyňu, ale neokázalosť stavby nevylučuje možnosť, že ju postavil sám pustovník bez náročného architektonického plánu. Vedľa kaplnky stála pustovňa, kde príbramská komunita v 16. a v prvej polovici 17. storočia inštalovala pustovníkov. Najznámejším z pútnikov bol Ján Procházka, mešťan z Nymburka. V roku 1619 oslepol a do roku 1632 žil v Prahe ako žobrák. Vtedy sa mu prisnil sen, že pôjde na Svätú horu a pokloní sa tam Panne Márii. Po opakovanom naliehaní Procházka sen poslúchol a po troch dňoch na Svätej hore sa mu vrátil zrak. Vďaka Procházkovi získala Svätá hora slávu, dovtedy to bolo neznáme miesto. Správa o Procházkovom zázračnom uzdravení sa rýchlo rozšírila a dostala sa až do Viedne. V roku 1634 Svätú horu navštívil cisár Ferdinand II. a jeho syn, neskôr Ferdinand III. V tom istom roku tu pustovník Procházka vykopal studňu, neskôr nazvanú Mariánska studňa.

Pútnikov na Svätú Horu pribúdalo a príbramský dekan im pre nedostatok duchovných počas tridsaťročnej vojny nemohol vyhovieť. Preto bolo miesto ponúknuté do správy jezuitskému rádu, ktorý ho v roku 1647 prijal. Svätú Horu spojili krížovou cestou s Březnicou, kde mali internát.

Jezuiti sa starali o pútnické miesto a pútnikov. Organizovali púte, skrášľovali miesto a vytvorili veľkorysý pútnický areál. V roku 1658 vypracoval architekt Carlo Lurago prvý projekt veľkorysej výstavby pútnického miesta podľa ideového návrhu jezuitu P. Benjamina Schleyera.

Odvtedy sa Svatohorský komplex stal jednou z najväčších a najvýznamnejších ranobarokových stavieb v krajine. Okrem šľachty, ktorej mnohí členovia boli predstaviteľmi jezuitského rádu, sa na stavbe a výzdobe podieľali aj mestá ako Praha, Plzeň, Mníšek a Březnice. Najväčší počet darov však pochádzal od dnes už neznámych pútnikov.

Pútnici putujú na Svätú Horu najmä preto, aby si uctili sochu Panny Márie, ktorá sa v pôvodnej kaplnke nenachádzala. Je opradená legendou, že ju vytvorila ruka prvého pražského arcibiskupa Arnošta z Pardubíc. Historici len potvrdili, že ide o gotickú rezbu českej proveniencie. Podobne ako pražský jezuita je aj on odetý a zdobený, od roku 1732 majú Panna Mária a Ježiško zlaté korunky, ktoré vyrobil pražský zlatník Jan Ferdinand Schachtel.

V roku 1773 bol jezuitský rád zrušený a správu prevzali svetskí správcovia. V roku 1861 prevzali správu Svätej Hory redemptoristi (Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa), ktorí sa o pútnické miesto starali až do roku 1950. V roku 1905 pápež Pius X. vyhovel žiadosti redemptoristov a povýšil Svätú Horu na „baziliku minor“.

Celý areál pútnického miesta si v priebehu storočí vyžadoval neustálu starostlivosť a niekoľkokrát aj veľké opravy alebo rekonštrukciu. V roku 1978 vypukol na Svätej Hore požiar, ktorý spôsobil jednu z najväčších škôd na tomto mieste. V roku 1982 bolo všetko opravené s výnimkou malieb v časti ambulatória.

Od roku 1990 je duchovná správa Svätej hory opäť zverená kňazom Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa, redemptoristom. Prvým správcom a zároveň rektorom kláštora bol P. Josef Břicháček. Zároveň sa Svätá Hora stala sídlom provinciála redemptoristov. Vďaka starostlivosti občianskeho združenia Matica svätohorská pokračuje obnova areálu. V roku 2015 sa vďaka veľkému grantu uskutočnila generálna oprava, vďaka ktorej Svatá Hora získala nový vzhľad, prednáškové a výstavné priestory a mnoho ďalšieho. Od pádu komunizmu navštevujú Svätú Horu pútnici a turisti z celého sveta.

Turistické atrakcie v okolí

Rožmitál pod Třemšínem  –  malebné stredočeské mesto s historickým centrom. V stredoveku patrilo pánom z Rožmitálu, z ktorých pochádzal známy diplomat a cestovateľ Lev z Rožmitálu. Ďalším významným rodákom bol Jakub Jan Ryba, ktorý skomponoval Českú vianočnú omšu. Viac informácií nájdete na webovej stránke mesta. Viac informácií na https://www.rozmitalptr.cz/volny-cas/turistika/pamatky/  .

Zámok Dobříš – je baroková stavba, ktorá opäť patrí rodu Colloredo – Mansfeld. Zámok a priľahlé záhrady sú prístupné verejnosti. Viac informácií nájdete na domovskej stránke zámku. Viac informácií na  https://www.zamekdobris.cz/  .

Pútnický areál Skalka  – toto pútnické miesto sa nachádza nad mestom Mníšek pod Brdy. Leží na značených turistických chodníkoch, krížová cesta je prístupná počas celého roka, kostol a kláštor sú prístupné od apríla do októbra.  Viac informácií na https://www.mnisek.cz/pamatky/barokni-areal-skalka/  .

Zámok Březnice – tento renesančný klenot je najväčšou atrakciou rovnomenného mesta. Pútnici sem môžu putovať zo Svätej Hory po Svätej ceste so 16 krížmi, ktorú postavili jezuiti počas svojho pôsobenia na oboch miestach. Viac informácií o hrade nájdete na webovej stránke objektu. Viac informácií na https://www.zamek-breznice.cz/cs  .

Chránená krajinná oblasť Brdy  – pohorie, ktoré v minulosti využívala československá armáda ako vojenskú výcvikovú základňu. Dnes sú jednou z najobľúbenejších turistických destinácií, ktorá ponúka širokú škálu kultúrnych a prírodných výletov.  Viac informácií na https://www.brdyapodbrdsko.cz/ .

Ďalšie turistické atrakcie v okolí nájdete na webovej stránke:

Stredočeská centrála cestovného ruchu

https://www.strednicechy.cz/?gad_source=1&gclid=EAIaIQobChMIiOObp5HHhQMVk42DBx3wCAPjEAAYASAAEgKlQ_D_BwE

https://www.brdyapodbrdsko.cz/